5. Koncentrácia

"Keď sa nám počas hlbokej vnútornej meditácie podarí úplne utíšiť myseľ a dostať ju do absolútneho ticha – jak zvnútra tak zvonku, a to nie len na povrchnej úrovni, ale aj vo všetkých rôznych chodbách, podvedomých oblastiach a kútoch - potom Esencia, t.j. vzácny prvok nachádzajúci sa v našom vnútri, uniká z fľaše a splýva s Bytím, Najvnútornejším, aby zažila realitu." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

"Je úplne nemožné, aby sme zažili Bytie, Najvnútornejšieho, Realitu, bez toho, aby sme sa stali naozajstnými, technickými a vedeckými majstrami záhadnej vedy zvanej meditácia. Je úplne nemožné, aby sme zažili Bytie, Najvnútornejšieho, Realitu, bez toho, aby sme dosiahli skutočného, dokonalého ovládnutia pokoja a ticha mysle. Avšak, nesmieme sa dať oklamať a kúpiť "mačku vo vreci," pretože ego tiež túži a prahne po tomto tichu, ba čo viac, dokáže ho vyprodukovať i umelo." - Samael Aun Weor, Duchovnú sila zvuku

V prvých niekoľkých prednáškach tohto kurzu o palive pre duchovný zážitok, sme opísali faktory, ktoré poskytujú základ, na základe ktorého sa tento duchovný zážitok stane skutočnosťou, niečo, čo sa môže skutočne uskutočniť. Toto je dôležité. To je celý dôvod, prečo študujeme gnózu: aby sme skutočne mali skúsenosti/zážitky, a nie len teórie alebo presvedčenia, ale aby sme skutočne videli, ochutnali, dotkli sa a pocítili skutočnosť/realitu, ktorá sa nachádza mimo fyzických zmyslov, realitu ducha. Táto realita naozaj existuje.

Život je oveľa viac než len fyzické telo. Život je oveľa viac než len presvedčenia a teórie. Aby bolo možné vidieť, ochutnať a zažiť realitu, musíme presne vedieť, ako na to. Toto presné poznanie nie je teoretické, a taktiež sa nejedná o presvedčenie. Je to niečo, čo robíme. Je to niečo, čo je potrebné urobiť a uskutočniť.

Každé pravé náboženstvo je postavené na tomto základe duchovného zážitku. Čo sa deje v priebehu storočí po založení akéhokoľvek náboženstva, je to, že prívrženci alebo stúpenci tohto náboženstva - a to z dôvodu povahy poškodenej mysli, ktorú máme - postupne strácajú kontakt s možnosťou mať priamu osobnú skúsenosť božstva. Tým ako strácajú tento kontakt, rozvíjajú teórie a presvedčenia o tom, čo bolo kedysi pre nich možné zažiť, ale už nie je, vďaka stavu ich mysle. To je dôvod, prečo ľudia postupom času a storočí, stratili pravé srdce a dušu náboženstva.

Gnóza je grécke slovo, ktoré znamená, poznanie zo skúsenosti/zážitku. Ak sa niekto nazýva gnostikom, tak by si mal byť veľmi dobre vedomý významu tohto slova. Nazývať sa gnostikom je skutočne odvaha. Je to niečo veľmi významné. Nazývať sa gnostikom znamená, že takýto človek má skúsenosti/zážitky. Pri používaní tohto slova musíme byť opatrní.

Musíme byť opatrní, keď študujeme túto vedu. Duchovný zážitok nie je plané presvedčenie. Len preto, že niekto verí v Boha, neznamená, že zažil Boha. Alebo preto, že niekto verí v astrálny svet alebo astrálnu projekciu, neznamená, že ju i zažil. Tento rozdiel medzi presvedčením a skúsenosťou/zážitkom je veľmi kritický.

Keď sa o niečom vyjadríme ako o pravdivom bez toho, aby sme to vôbec zažili, tak prekračujeme určitú hranicu a stávame sa klamárom. Duchovne povedané, klamať je zločin. Byť klamárom je urážať Boha, ktorý je pravdou. Keď rozprávame o duchovných veciach, náboženstve, alebo o Bohu, tak by sme mali rozprávať o tom, čo poznáme z vlastnej skúsenosti. Pre väčšinu z nás to bude znamenať nepovedať takmer nič. To, čo môžeme povedať o náboženstve z osobného poznania bude veľmi málo.

Táto disciplinovanosť, tento typ poctivosti povedať len to, čo človek pozná na základe vlastných skúseností, je veľmi dôležité. Tým, že ostatným hovoríte veci o náboženstve, ktoré ste sami nezažili, že tieto veci sú pravdivé, tak nielenže klamete ich, ale aj seba. Keď druhým klamete o náboženstve, duchu, alebo Bohu, tak tiež klamete sám seba. Čo to vo vašej mysli začne rozvíjať, je mystická pýcha. Tendencia, ktorá je v dnešnej dobe veľmi rozšírená, kde ľudia potvrdzujú to, čo nevedia. Ak potrebujete príklad, zájdite si do akéhokoľvek kníhkupectva alebo akéhokoľvek kostola, a tam nájdete mnoho nadšených a úprimných ľudí, ktorí vám budú klamať priamo do tváre: tvrdiac, že Boh je a toto alebo tamto (podľa ich konkrétnej dogmy), náboženstvo je to alebo ono, duša je to či ono, no pravdou je, že oni nezažili vôbec nič z reality. Majú iba názory a teórie. Celkovo vzaté to myslia dobre, no sú to klamári. Všetci sme vinní z tohto.

Problém, ktorý z tohto vyplýva, je dvojaký.

Prvým problémom pri klamaní a tvrdení vecí, čo sme nezažili, že sú pravdivé je ten, že prerušujeme potenciál pre ďalšie duše k získaniu znalostí. Bránime ich možnosti pre rozvoj, pretože hovoríme veci, ktoré nie sú pravdivé. Hovoríme o veciach, ktoré sú nezrozumiteľné a ktoré nie sú vedomé. Duša a duch rastie skrze vedomé poznanie, nie skrze teórie.

Druhým problémom je, že bránime svojmu vlastnému pokroku. Naša myseľ začne premýšľať a navrávať si: "Naozaj poznám tieto veci. Naozaj to viem, pretože som to čítal/a v tej a tej knihe a tomu verím, viem to." Ale to je lož. Táto lož je dychtivo pohltená egom, pretože egu to dáva veľkú moc nad vedomím. Toto dáva egu schopnosť udržať vedomie v spánku. Typickým príkladom sú výroky ako: "Už mám náboženstvo. Patrím k vybraným ľuďom. Mám tento -izmus, ktorý nasledujem. Mám správne oblečenie, na poličke mám správne knihy a na oltári mám správne veci. Poznám presné slová, aké treba hovoriť, správne piesne, ktoré treba spievať, a teda som zachránený." To je to, čo hovorí ego, a vedomie počas celého tohto spí. To je zločin proti duši.

Potvrdzovať niečo, čo nevieme - či už navonok alebo vnútorne - je druh vraždy, druh zabíjania, v ktorom zabíjame dušu. Zabíjame potenciál duše, tú naliehavosť a túžbu naozaj zažiť a spoznať Boha. Myseľ tento potenciál zabíja. To je vlastne Kain, ako zabíja Ábela. To je to, čo je tým príbehom mienené.

Náš Kain (myseľ) zabíja nášho Ábela (duša), keď čítame dajakú duchovnú knihu, rýchlo ju zhltneme a potom tomu všetkému veríme bez toho, aby sme sa o tom presvedčili na základe vlastnej skúsenosti. Milujeme to, veríme tomu a všetkým potom rozprávame, "Toto je pravda, našiel som to!" Pravda však nie je v knihe.

Nájdeme dajaké náboženstvo, školu, alebo skupinu, a hovoríme: "Toto je skutočná skupina. Títo ľudia majú pravé učenie. Majú takého a takého majstra; majú také a také znalosti. Toto je pravda." To je lož. Pravda sa nenachádza mimo nás. Pravdu nenájdeme v dajakom spoločenstve. Pravda nie je v učiteľovi. Pravda nie je v knihe, kostole, alebo chráme.

Pravdu nenájdeme v nejakej inej krajine. Niektorí ľudia si myslia, že k tomu, aby mohli nájsť duchovno musia ísť do Indie, Tibetu, Číny alebo do Mexika. No opäť sa jedná o tú samú lož.

Niektorí ľudia si myslia, že je potrebné, aby si kúpili dajaký kryštál alebo predmet na oltár alebo určitý typ náhrdelníku alebo náramku, alebo určitú knihu, ktorá je "posvätná," pričom sa domnievajú, že pravda sa nachádza v týchto veciach, že Boh ich zachráni prostredníctvom dajakého kryštálu, rastliny, byliny, medicíny alebo artefaktu. Toto všetko sú lži.

Všetci ignorujeme fakt, že najhlavnejšou nádobou/schránkou pre Boha, je naše srdce. Najhlavnejším miestom pre Boha na prejavenie, je vo vašom srdci. Nie je to v kameni, nie je to v rastline, nie je to v chráme alebo v kostole; je to vo vašom srdci, a v srdciach vašich bratov a sestier. Vďaka mysli a egu vždy hľadáme Boha na zlých miestach.

Tri základy

Toto stanovisko predkladám na objasnenie dnešnej témy. V predchádzajúcich prednáškach sme ako prvé hovorili o sexuálnej energii. Sexuálna energia je najmocnejšou silou k akej máme prístup. Táto energia má silu vytvoriť život. K väčšej sile sa nedostaneme. Ak ju dokážeme múdro využiť, tak pomocou nej môžeme vybudovať dušu. Je to moc vedieť to, čo vie Boh: stvorenie.

Po druhé, sme rozprávali o bódhičitte, čo je veľmi hlboké a významné slovo, ktoré znamená vedomú lásku so znalosťou prázdnoty. To je druhým faktorom, ktorý potrebujeme. Je to druh múdrosti, druh znalostí, ktoré siahajú ďaleko nad rámec kapacity nášho intelektu. Jedná sa o typ súcitu plného lásky, ktorý má vedomosti o tom, ako funguje príroda na najhlbšej úrovni, t.j. absolútno. Dôvod prečo musíme pochopiť bódhičittu je ten, že ona poskytuje úplný základ pre celú cestu. Je to termín, ktorý si náš intelekt môže ľahko zaradiť, ale aby sme tento termín mohli pochopiť duchovne, na to ho musíme praktizovať v každodennom živote. Bódhičitta, myseľ múdrosť, myseľ Krista, nie je myseľ, ktorú máme teraz. Jedná sa o iný typ mysle. Bódhičitta musí byť naším neustálym spoločníkom.

Tretí faktor, ktorý sme si vysvetlili bola viera. Ak nemáme vieru, potom žiadna duchovnosť nie je možná. To isté platí pre každý jeden faktor. Bez sexuálnej energie, nebudeme mať žiadne palivo, žiadnu energiu, ktorá by poháňala naše snaženie. Bez bódhičitty nebudeme mať správny pohľad na vec, správne hľadisko, ktorým by mala byť láska k druhým. Potrebujeme myseľ, ktorá vidí, ako vidí Kristus: s múdrosťou, láskou. Po tretie, ak nebudeme mať vieru, a to nielen v Boha, ale aj v seba samého, potom to nedokážeme, pretože cesta je veľmi ťažká. Nie je to ľahké.

Po zriadení týchto troch základov dôjdeme ku kľúčovému bodu, ktorý ich zrealizuje. Kľúč, ktorý ich všetky vzájomne zapojí a uvedie do činnosti. Týmto kľúčom je koncentrácia.

Koncentrácia

Čo je to koncentrácia? Je to schopnosť dávať pozor a nebyť rozptýlený. Koncentrácia je schopnosť zamerať pozornosť bez toho, aby nás niečo dokázalo vyrušiť.

Koncentrácia je nástroj, prostredníctvom ktorého cibríme dušu.

V každej náboženskej tradícii sa o koncentrácii rozpráva ako jednej z etáp cesty meditácie. Mnohí študenti mysticizmu, obzvlášť v ázijských tradíciách, trávia veľa času s rozvojom koncentrácie.

Ak ste študovali nejaké náboženstvo určitú dobu, potom ste si vedomí stovky rôznych druhov koncentračných cvičení. Medzi ne patrí: džapa (recitácia mantry), vizualizačné cvičenia, annappana, (pozorovanie dychu). Existujú stovky odrôd týchto typov cvičení. Niektoré zahŕňajú vizualizáciu a niektoré nie, ale toto všetko sú iba predbežné cvičenia. Sú to len cvičenia na rozvíjanie schopnosti koncentrácie.

Keď tu hovoríme o koncentrácii, tak nemáme na mysli predbežné cvičenia. Keď hovoríme o koncentrácii, ako o predpoklade, ktorý cibrí dušu, tak nehovoríme o strávení pár minút denne sústredením sa na dych. Koncentrácia je spôsob, ako používame pozornosť od okamihu k okamihu. Je to schopnosť udržať kontrolu nad našou pozornosťou a nebyť rozptýlený.

Práve teraz, všetci v tejto miestnosti bojujú s koncentráciou. Máme tu miniatúrneho lucifera, ktorý tu pobehuje a všetkých zvádza k rozptýleniu. Niektorí z nás nemajú schopnosť udržať svoju pozornosť na prednáške a ľahko sa dajú rozptýliť. Nechávame sa rozptyľovať dojmami, myšlienkami, pocitmi, vnemami apod. To je to, čo potrebujeme v sebe vidieť a zmeniť to.

Dať sa ľahko rozptýliť je obrovská prekážka v duchovnej práci. Dôkaz našej slabej koncentrácie môžeme nájsť v každej oblasti nášho života, najmä v dnešnej dobe. Dennodenne sme bombardovaní s protikladom koncentrácie. Toto sa deje už po celé desaťročia, od vynájdenia rádia. Keď prvý krát použili rádio ako vysielacie médium pre reklamu, programátori si uvedomili, že pre udržanie pozornosti národa museli byť veci dynamické, meniace sa, prekvapujúce, a krátke. Reklamy - ktoré platili za tzv. zábavu - boli uvádzané v krátkych malých kúskoch informácií, následne na čo ich menili na niečo iné. Vždy sa to menilo na niečo iné; hlavnou myšlienkou bolo zakaždým sa snažiť získať pozornosť. Potom nasledovala televízia, ktorá urobila to isté s obrázkami. Krátke, drobné veci, ktoré sa neustále menia. Teraz máme internet, čo je ešte horšie. V priebehu desaťročí vidíme, ako ľudská schopnosť sústredenia sa, je úplne zničená. Teraz je ľudstvo 100 percente rozptýlené. Myseľ neustále pobehuje sem a tam, tam a späť a nikdy nie je pokojná. Vôbec nie sme schopní udržať pozornosť na jednu vec viac ako na niekoľko sekúnd.

Zatiaľ čo máme v práci údajne robiť svoju prácu, tak okrem toho máme tiež pustené rádio, internet na obrazovke, telefón po ruke, otvorený e-mail, všade navôkol samé papiere a veľa vecí, ktoré sa dejú na počítači. Snažíme sa robiť všetko naraz. Hovoríme tomu "multitasking," a sme veľmi hrdí na to, koľko vecí dokážeme "robiť naraz," ale to nie je zručnosť. To je psychologický spánok. To je bezvedomie. Je to príznak veľmi nepozornej mysli. Niektorí ľudia si myslia, že ak sa naučia, ako robiť veľa vecí naraz, tak ich to spraví efektívnejšími. Moderná veda hovorí, že je to lož, a že to je neefektívne, pretože nie sme schopní sústrediť sa na jednu úlohu a dotiahnuť ju až do konca. Sme príliš rozptýlení. Chceme, aby sa dialo veľa vecí naraz. Šoférujeme auto, počúvame rádio a v rovnakom čase s niekým telefonujeme. Keď kráčame, musíme mať zapnutú hudbu, a možno dokonca aj čítať knihu všetko v rovnakej čase - pri chôdzi! Toto je hlboký stav rozptýlenia, a nie koncentrácie. Myslíme si, že je to schopnosť sústrediť sa a upriamiť pozornosť, no jedná sa o stav spánku.

Ak si predstavíme vedomie ako svetlo - čo aj je, energicky sa skutočne jedná o svetlo - náš súčasný stav vedomia je ako tlmená žiarovka, ktorá vrhá svetlo každým smerom. Nemá žiadne zameranie. Vo chvíľach, kedy sa naozaj musíme zamerať a sústrediť sa, tak nemôžeme, alebo ak môžeme, tak nie na dlho. My sa síce pokúšame túto žiarovku zamerať, no akýkoľvek nepatrný zvuk, akýkoľvek nepatrný pocit je pre nás dosť na to, aby sme stratili zameranie a rozptýlili sa. To je dôvod, prečo neustále zabúdame na to, čo robíme. V akýkoľvek okamih sa zamyslíme, a samých seba sa spýtame: "Čo som to robil? Nespomínam si, čo som hovoril? Čo som to vlastne robil? Kde som nechal kľúče? Kde som nechal peňaženku? O čom sme to práve hovorili? Zabudol som." Všetci to robíme a myslíme si, že to nie je niečo obzvlášť dôležité, no pravdou je, že je to nesmierne dôležité.

Základom rozvoja duše je prebudenie vedomia: vedomie o tom, čo robíme v každom okamihu. Je to schopnosť neustále dávať pozor a nedať sa rozptyľovať. Potom ako nadobudneme túto schopnosť je potrebné meditovať. Meditácia je postavená na tomto základe: nasmerovať pozornosť vôľou, bez toho aby sme sa nechali rozptyľovať. Jednoducho, aby sme boli schopní na dlhší čas nasmerovať pozornosť bez toho, aby sme sa dali rozptýliť. Ak to nerobíme v priebehu dňa, po celý deň, potom to nikdy nebudeme schopní urobiť, keď si sadneme meditovať. Bude to nemožné, úplne nemožné.

Schopnosť sústredenia sa, sa vyvíja podľa toho, ako používate pozornosť počas dňa. Každý z nás má určitú silu sa sústrediť, ale iba malú. Vo všeobecnosti ju používame len v súlade s našim psychologickým podmienením. Momentálne sme hlboko podmienení túžbou, egom, pýchou, závisťou, obžerstvom, hnevom, lenivosťou apod. - všetkými týmito vlastnosťami. Keď niečo pritiahne pozornosť k jednému z týchto podmienených aspektov našej mysli, vtedy sme schopní veľmi dobre sa sústrediť.

Pozorujte sa, nahliadnite do svojho života, a zbadajte v sebe niečo, čo naozaj milujete. Nezáleží na tom, či je to škodlivé, alebo nie. Napríklad, vaše obľúbené televízne relácie; keď dávajú "vašu reláciu," tak nič vás nedokáže rozptýliť. Keď vysielajú "váš zápas" alebo "vašu reláciu," tak vám môže spadnúť i dom na hlavu, a vám to bude jedno, pretože musíte zistiť, čo sa deje vo vašej relácii: "Bude žiť, zomrie, dostane toho chlapa, rozvedú sa, a kto vyhrá zápas?" O nič iné, čo sa deje okolo nás sa nestaráme; okolo nás môže byť chaos, môžeme mať naliehavú potrebu ísť na záchod, alebo jesť, piť, ale nám je to jedno, pretože sme tak sústredení na to, čo sledujeme. To je koncentrácia, ale negatívna, pretože je vykonávaná bez vedomia. Je to bez vedomia seba samého. To je to, čo môžeme nazvať "jednobodový" typ koncentrácie, typ koncentrácie v ktorom je všetko ostatné vylúčené. Sme plne zameraný a všetko ostatné vylučujeme. Táto schopnosť je to, čo musíme využiť duchovne. Schopnosť dokázať sa hlboko sústrediť. Keď sa učíme predbežné koncentračné praktiky, to je to, čo sa vlastne učíme: ako sa sústrediť na jednu vec na dlhšiu dobu. Opäť platí, že sa jedná len o cvičenie. Je to len začiatok.

Ak vám toto všetko pripadá technické a príliš "intelektuálne," rád by som sa s vami podelil o citát Samaela Aun Weora:

"Je úplne nemožné, aby sme zažili Bytie, Najvnútornejšieho, realitu, bez toho, aby sme sa stali skutočnými, technickými a vedeckými majstrami tej záhadnej vedy zvanej meditácia." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

Mnoho ľudí vstúpi do náboženstva - či už je to gnostické, budhistické alebo kresťanské - a jednoducho chce veriť. Oni si jednoducho chcú zobrať túto tradíciu, dať si ju na seba ako dajaké rúcho, a chodiť v ňom. Potom vravia, že "Patrím do tejto skupiny, a teraz som zachránený." Takto ale realita nefunguje. Ak chcete gnózu, a chcete dať zrod duši, potom sa musíte stať majstrom meditácie. Toto sa jednoducho nedá obísť. Môžete to nazývať inak. Môžete to volať modlitba. Ak to chcete volať modlitba, skvelé, pretože meditácia je to isté. Nemusíte používať slovo "meditácia." Niektorí ľudia toto slovo nemajú radi. To je v poriadku.

Čo meditácia znamená, je pokoj a ticho mysle, a prebudené vnútorné vnímanie. Čo to je? Kedy budeme mať pokoj a ticho mysle? Keď ego nie je prítomné. Avšak ak je ego prítomné, myseľ je roztržitá. Rôzne prvky si dožadujú pozornosť mysle a preto nie je schopná si túto pozornosť udržať. Je to ego, ktoré produkuje konflikt. Je to ego, ktoré vytvára chaos našej mysle. Ak chcete poznať svoj vlastný stav, svoj vlastný pokoj mysle, zastavte sa na chvíľu, nahliadnite do svojej mysle, a nemyslite. Dokážete prestať myslieť? Dokážete zotrvať v tichosti, bez toho aby ste premýšľali? Dokážete, ak sa naučíte ako. To je dôvod, prečo Samael Aun Weor tiež povedal:

"Bez rozumnej koncentrácie myslenia je zažitie pravdy nemožné."

Keď hovoríme o koncentrácii niektorí z nás môžu mať dojem, že to je niečo veľmi prísne, že to je niečo, čo je veľmi bolestivé. Tak tomu nie je. Skutočná koncentrácia je úplne uvoľnená a v dokonalom pokoji, no napriek tomu sa nejedná o niečo lenivého. Nejedná sa o "polihovanie" alebo "vypnutie." Krásny obraz dokonalej koncentrácie je mačka pripravená ku skoku. Mačka, ktorá je pripravená zaútočiť, je úplne uvoľnená, pretože jej cieľ môže ísť ľubovoľným smerom. Ak by bola stuhnutá a striehla na cieľ iba jedným smerom a ten by napokon šiel iným smerom, tak by ho minula. Takže musí byť veľmi flexibilná. Mačky sú veľmi pozorné. Bez ohľadu na to, čo sa okolo nich deje, ony sú si vedomé svojho prostredia. To je koncentrácia. To je krásna ukážka koncentrácie. V prírode nájdete mnoho takýchto príkladov.

Vôľa a predstavivosť

Skutočná koncentrácia je flexibilná a súčasne projektívna. V gnosticizme hovoríme o vôli a predstavivosti, ako o aspektoch, ktoré prinášajú ovocie meditácie. V knihách, ktoré študujeme sa dočítame, že musíme "spojiť silu vôle a predstavivosť." Keď hovorím o koncentrácii, mám na mysli vôľu.

Opäť platí, že skutočná koncentrácia nie je tuhá alebo napätá. Možno ste si všimli, že keď sa snažíte sústrediť, stanete sa veľmi napätým. To je prekážka. Musíte sa uvoľniť. Skutočná koncentrácia je úplne uvoľnená, ale pozorná. Pevne sústredená na svoj objekt, ale flexibilná. Pri koncentrácii nespúšťame zo zreteľa čo pozorujeme, ale ani nie sme napätý alebo stuhnutý.

Toto je symbolizované v prvom arkáne tarotu, mág. Mág predstavuje vôľu. Je to sila vôle vedomia.

Na obrázku vidíme znázorneného mága, ako stojí pri stole so zdvihnutou ľavou rukou. V tejto ruke drží tyč moci. Táto tyč moci je moc mága. Mág je náš duch, náš Najvnútornejší, naše Bytie.

Nezabudnite na ten citát v ktorom stojí,

"Je úplne nemožné, aby sme zažili Bytie, Najvnútornejšieho, realitu, bez toho, aby sme sa stali skutočnými, technickými a vedeckými majstrami tej záhadnej vedy zvanej meditácia." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

Tento obrázok predstavuje práve to. Na tomto obrázku vidíme Bytie, ktoré stojí dokonale rovné, a vedľa neho je stôl. Tento stôl sme my. Je hranatý, pretože máme štyri telá: fyzikálne/vitálne, mentálne, astrálne a príčinné. (Vitálne a fyzické sú považované za jedno). Tento stôl predstavuje dušu. Na stole ležia rôzne prvky, ktorých symboliku nemáme čas vysvetliť, ale to, čo táto karta reprezentuje je vôľa Ducha, vôľa Bytia, ktorá by mala byť vykonávaná nad týmto "stolom," ktorým sme my. Keď sa učíme meditovať, Boh nám pomôže. Boh pomôže našej duši naučiť sa meditovať. On je náš guru. On je náš učiteľ. Ak sa chcete naučiť meditovať, modlite sa a proste svojho Najvnútornejšieho, aby vás to naučil. On vás bude učiť, ale musíte počúvať, čo vás učí.

Čo je pre mňa na tomto obrázku zaujímavé je to, že v ľavej ruke drží tyč sily. Symbolicky ľavá ruka je všeobecne ženská a pasívna, no on vo vzpriamenej polohe drží falický znak. Takže tu vidíme spojenú ženskú a mužskú silu uvoľneným spôsobom. To sa týka vôle a predstavivosti. Týka sa to ženského a mužského prúdu v našej fyziológii: Idá a Pingalá, Adama a Evy, Lalana a Rasana, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcich prednáškach: jedná sa o prúdy energie, ktoré pretekajú našou fyziológiou. Musíme byť vyvážený a v rovnováhe. To je dôvod, prečo pred samotnou meditáciou robíme mantry a pránájámy. Účelom je uvoľniť sa a vyvážiť našu energiu a stabilizovať myseľ tak, aby sme mohli zodvihnúť túto tyč a zažiť Boha.

Tyč má mnoho úrovní významu. Môže napríklad predstavovať majstrovstvo alebo taktiež môže predstavovať cieľ. Čo je na tomto obrázku veľmi zaujímavé je fakt, že tento obrázok je takmer identický s obrázkom Naga, s ktorým sme sa už v tomto kurze stretli.

Naga je vo vodách a v ľavej ruke drží želania plniaci klenot, čintámani. Tento klenot predstavuje plnú silu duše, plne rozvinutú ľudskú bytosť. Z klenotu šľahajú plamene kundaliní. Na týchto dvoch obrázkoch môžete vidieť mnoho podobností. Mág ma na hlave hada; čo predstavuje jeho majstrovstvo. Naga má päť hadov, ktorí predstavujú päť zasvätení. Obaja sú na vode. Naga sa z vôd vynára a mág stojí nad nimi. Medzi nimi je vskutku zaujímavá podobnosť. Jeden obraz pochádza od Egypťanov a druhý je od Tibeťanov.

Všetky náboženstvá kladú dôraz na koncentráciu, aj keď to v niektorých tradíciách nemusí byť hneď zjavné. Koncentrácia je základným prvkom, ktorý umožňuje duši zažiť Boha. V starobylej kresťanskej tradícii, v písmach Philokalia sa o koncentrácii hovorí do hĺbky. V tantrických a hinduistických jogových tradíciách sa koncentrácia skúma taktiež do hĺbky. To isté platí pre budhizmus, pre všetky budhistické školy, či už sú to školy sútrajány, mahájány, alebo tantrajány. Pokiaľ svoje náboženstvo budete brať naozaj vážne, nech už je to akékoľvek náboženstvo, a budete ignorovať koncentráciu, tak sa nikam nedostanete. Budete mať len plané presvedčenie. Na konci zomriete a ničoho nedosiahnete.

Ak chcete vo svojom náboženstve niečo dokázať, musíte pochopiť toto: Koncentrácia má dve formy, ktoré je potrebné poznať.

"Existujú dva typy koncentrácie: prvá je jednobodový typ koncentrácie. Druhá je celková, kompletný typ, t.j. všetko zahrňujúca." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

1. Jednobodová koncentrácia

Začiatočníci v každom náboženstve sa učia jednobodovú formu koncentrácie. Jednobodová forma koncentrácie je typ koncentrácie, ktorý vylučuje všetko okrem objektu na ktorý je koncentrácia zameraná. To znamená, že sa sústreďujeme na jednu vec, a vylučujeme všetko ostatné z pozornosti. Týmto spôsobom zhromažďujeme všetku schopnosť sústredenia sa, aby sme ju zamerali len na jednu vec.

Ako príklad, v sútrajáne alebo základnej úrovni budhizmu, študenti sa učia anapana, čo je cvičenie na pozorovanie dychu. V hinduistickej tantre a hinduistickej joge, študenti používajú kameň, skalu, sochu, obraz, mantru, čokoľvek. Učia sa sústrediť na objekt, a zabudnúť na všetko ostatné. To isté platí pre Zen. Toto všetko sú jednobodové formy koncentrácie.

Všetky tieto typy koncentračných praktík sú iba predbežné cvičenia. Sú to nástroje na rozvoj schopnosti sa koncentrovať. Oni samotné nevytvárajú osvietenie. Oni nedokážu oslobodiť dušu. Mnoho škôl učí, že tieto cvičenia vedú k oslobodeniu. Toto je pravda asi v takom istom zmysle, ako keď sa v škole naučíte abecedu a povedia vám, že toto vám prinesie doktorát. Rozumiete tomu? Keď ste v škôlke, a učíte sa svoje prvé písmenká, tie budete potrebovať, aby pätnásť alebo dvadsať rokov neskôr ste mohli dostať svoj doktorát. Tieto koncentračné cvičenia sú rovnaké. Sú jednoduchou abecedou. Sú to základy. Oni sami o sebe neoslobodzujú dušu. Možno sa vám podarí mať počas nich určité zážitky. To sa môže stať. Ak ste serióznym študentom, tak budete mať zážitky, ale tieto zážitky nie sú oslobodenie. Oslobodenie prichádza výhradne jedným spôsobom: tým, že zničíme príčiny utrpenia, t.j. túžby, ego. Ego môžete zničiť iba vtedy, keď ho pochopíte. S nijakým zlozvykom neprestanete, kým si neuvedomíte – vedome, hlboko, - že to je zlozvyk, ktorý vytvára utrpenie. To je jediný spôsob, ako odstrániť ego a oslobodiť dušu. Musíme pochopiť naše zlé návyky a zastaviť ich. A na to potrebujeme silnú koncentráciu.

Každé náboženstvo učí tieto jednobodové typy koncentrácie svojim začiatočníkom. Možno že nepovedia, že študenti sú začiatočníci, pretože mnohí z nich majú veľa pýchy a veria, že ich techniky ich dovedú k oslobodeniu. Dôrazne a dôrazne budú opakovať, že ich techniky vás oslobodia. Nenechajte sa mýliť. Ak budete študovať všetky náboženstvá komplexne tak, ako to robíme v gnóze, potom porozumiete, že nemôžete oslobodiť dušu, ak neodstránite príčinu utrpenia: ego. Eliminácia ega prichádza iba keď ho skutočne pochopíme. Nie vďaka nejakej technike, ale vďaka vedomému pochopeniu.

2. Všetko zahrňujúca koncentrácia

V niektorých tradíciách, vrátane všetkých tých o ktorých som sa už zmienil, niektorí študenti sa tiež učia všetko zahrňujúce typy meditácie. Tieto sú trochu vzácnejšie, pretože sú vnímané ako ťažšie. Niektoré príklady zahŕňajú niektoré Zen praktiky, niektoré jogové postupy v jnana joge, radža joge a iných takýchto podobných tradícií. Najmä v školách mahájány a tantrajány. Mahájána tradícia v Číne a Japonsku, ale pravdepodobne najslávnejší príklad tohto všetko zahrňujúceho typu meditácie sú mahámudra a dzogčhen, ktoré sú najvyššou jogou v tibetskom budhizme. Keď hovorím, že najvyššou, to znamená, že najťažšou na pochopenie a praktizovanie.

Všetko zahrňujúci typ meditácie alebo koncentračného cvičenia je taký, v ktorom nie je nič vylúčené. Inými slovami, v jednobodovom type sa sústreďujeme na jednu vec a všetko ostatné vylučujeme. Vo všetko zahrňujúcom type meditujeme nad všetkým, čo sa dá súčasne vnímať.

Teraz, ak sa nad tým nachvíľu zamyslíte, a uvedomíte si, aké ťažké je pre vás sústrediť sa na jednu vec a udržať koncentráciu, potom premýšľajte, ako ťažké to bude meditovať nad všetkým a udržať koncentráciu. To nie je ľahké. Nie je to vôbec ľahké. Ale dovoľte mi, aby som vám povedal tajomstvo: tento typ koncentrácie je ďaleko silnejší. To je dôvod, prečo v tibetskom budhizme najmä všetko zahrňujúca meditácia je najvyššou formou tejto tradície. Najvyššou. Je síce ťažká ale zato najúčinnejšia. V skutočnosti je tak ťažká, že bola držaná v tajnosti. Je to iba v poslednom desaťročí, alebo v posledných dvoch desaťročiach, kedy písma tejto tradície boli preložené do moderných jazykov. Držitelia rodovej línie ju začali vyučovať otvorene. Jedná sa o veľmi zložitú techniku. Čo je ešte úžasnejšie je, že Samael Aun Weor učil túto techniku ​​po celú dobu, už pred päťdesiatimi, šesťdesiatimi rokmi. Nikto si toho neuvedomil, ale to je len ďalší príklad jeho vynikajúceho vývoja. Mal znalosti ku ktorým sa človek nemohol dostať z kníh.

Aplikovanie koncentrácie

Na obrázku vidíme jogína, ako sedí v meditácii a na chrbtici má znázornené tri kanály energie. Ďalej vidíme ako mu z úst vychádza mantra, ako mu z hlavy šľahajú plamene a ďalšiu mantru na vrchole plameňov. Tento obrázok má hlboký význam. Špecificky sa vzťahuje k joge Ňiguma a Náropu. V syntéze to ilustruje to isté, čo študujeme v gnóze cez pránájámu. Tento obrázok predstavuje predbežné cvičenie, ako využiť energiu a zamerať pozornosť skrze pránájámu. Tie mantry sú mantry pre pránájámu: Ham-Sah. Čo je zaujímavé v tejto prednáške je vidieť, ako do seba tieto symboly zapadajú. Vidíme jogína, ako veľmi uvoľnene sedí v meditácii. Vidíme ho, ako opakuje mantry. Na chrbtici mu vidíme, ako sa tam pohybujú energie a ako mu z hlavy stúpajú plamene. Na vrchole plameňov vidíme mantru. Táto mantra je obrovská. Tento obrázok nám ukazuje jednobodovú koncentráciu. Jogín sa zameriava výhradne na mantru, na vizualizáciu, a na cvičenie.

Neviem ako vy, ale keď väčšina z nás robí pránájámu, naša koncentrácia je veľmi úbohá. Z vlastných skúseností a zo skúseností, ktoré mám pri práci so študentmi môžem povedať, že keď ľudia robia pránájámu, tak majú tendenciu robiť to mechanicky, a mysli dovolia premýšľať o iných veciach, jednoducho ju nechajú nech si blúdi. To je chyba.

Recitácie mantier, pránájámy, runové cvičenie, tibetské cvičenia sú všetky krásne príklady jednobodových foriem koncentračných cvičení. Týmto spôsobom by mali byť aj vykonávané, a nie iba mechanicky. Nemali by sme ich robiť len preto, že chceme mať zážitok, pretože potom toto cvičenie robíme naplnený túžbou. Namiesto toho by sme mali vykonávať cvičenie s koncentráciou, s modlitbou, a s túžbou zameranou k Bohu. To je to, čo tento obrázok predstavuje. Pretože jeho pozornosť je zameraná na mantru, niečo sa z nej vynára. Tie čiary predstavujú étery (lung v tibetčine). Tieto étery vedú ku chrámu v nirváne, ktorý je znázornený v kruhu. Je tu niekto, kto by chcel navštíviť chrám v astrálnej rovine a hovoriť s majstrom? Každý by to chcel, nie? Každému sa to môže podariť, ak sa sústredí, ak sa uvoľní, a vytrénuje si pozornosť. Jednoducho sa nesmiete nechať rozptýliť. Tento obrázok nám ukazuje, že je to možné. Musíme praktizovať v správnym spôsobom. Musíme sa sústrediť.

Uvoľnenie a koncentrácia

Dovoľte mi, aby som niečo veľmi dôležité o tomto vysvetlil. Ako som už spomenul, naša myseľ je veľmi podmienená veľkým množstvom túžby. Keď si sadneme meditovať, prvý krok, ktorý sa na samom začiatku odporúča, je uvoľniť sa. Toto uvoľnenie samozrejme platí pre fyzické telo. Musíme uvoľniť všetky svaly tak, aby sme sa cítili úplne uvoľnene vo veľmi dobrej pozícii, aby sme v nej mohli na chvíľu zotrvať, bez toho, aby sme trpeli dajakou bolesťou. Avšak uvoľnenie je taktiež potrebné v srdci: uvoľniť sa emocionálne. To zahŕňa akúkoľvek narastajúcu úzkosť, akékoľvek roztrpčenie, akúkoľvek  porazeneckú náladu, typu: "Neviem, prečo sa vlastne s touto meditáciou obťažujem, aj tak sa mi nikdy nepodarí meditovať." Tento psychologický prvok vám znemožní meditovať. Ak si nahovárate, že nedokážete meditovať, tak potom sa vám to skutočne nepodarí. To je dôvod, prečo potrebujeme vieru.

Ak meditujete s túžbou, že "Tentoraz dosiahnem samádhi. Nepostavím sa, kým nedosiahnem samádhi." To je omyl. To sa rýchlo obráti k hnevu. Tá túžba je ego, ktoré túži po pocite alebo úspechu. Je to nenásytnosť, je to žiadostivosť. Je to túžba po pocite. Je to myslieť si, že dosiahnuť samádhi a mať zážitok s bohmi môže byť zažité egom.

Keď sa posadíte k meditácii, najdôležitejším krokom je uvoľnenie. Všetci si myslia, že koniec meditácie je najdôležitejší, kedy by sme mali zažiť dajaký zážitok. Tak tomu, ale nie je. Je to začiatok. Na čom záleží najviac je ako začnete. Ak začnete zle, vaše úsilie nepovedie nikam. Začnite na dobrých základoch. Modlite sa, uvoľnite sa, sústreďte sa. K vizualizácii sa dostaneme neskôr. Modlite sa, uvoľnite sa, sústreďte sa. Skutočne pozorujte svoju myseľ. Skutočne pozorujte svoju náladu. Skutočne pozorujte svoj zámer.

Teraz už viete, prečo som dal prednášku o bódhičitte pred touto prednáškou. Váš zámer by mal byť naozaj pomáhať druhým. Zistiť, ako vytvárate utrpenie pre seba a pre ostatných. To je dôvod prečo meditujeme – aby sme sa dozvedeli príčinu utrpenia. Skutočným základom pre meditáciu nie je mať zážitky. Nejde o to dostať sa do chrámu, aby majstri chrámu mohli povedať, "Ach majster taký a taký, konečne ste sa vrátil." Všetci študenti chcú mať takýto zážitok, ale to je ego pýchy. To nie je duša, ktorá to chce. To je ego. Všetci chceme mať zážitky, že sa dostaneme do vnútorných svetov, a že nám tam povedia, aký veľký majster sme apod. Na tejto túžbe musíte pracovať; to je pýcha.

Vo svojom cvičení musíte začať so správnymi základmi. Ak tak urobíte, keď sa skutočne uvoľníte, začnete sa modliť a začnete meditovať, potom to bude oveľa jednoduchšie, pretože vaše cvičenie nebude podmienené dajakou túžbou.

Ďalšou populárnou formou podmienenia je nenásytnosť. Ego, ktoré sa chce vyžívať v pocitoch o ktorých sníva ako o samádhi, astrálnom cestovaní, nirváne apod.

Ak sa naozaj naučíte, ako sa uvoľniť a pozorovať sa, potom nebudete podmienený tou pýchou alebo hanbou, ktorá hovorí: "Nedokážem meditovať." Nebudete podmienený žiadnym iným psychologickým faktorom, ktorý pre vás vytvára prekážku. Týchto prvkov alebo rôznych faktorov si musíte byť vedomí, uvoľniť sa, a prekročiť ich.

Napätie - či už fyzické, emocionálne, alebo mentálne - je kvôli konfliktu. Keď sú vaše tri mozgy v rozpore, nemôžete sa uvoľniť, preto sa nemôžete sústrediť, a bez sústredenia, nemôžete meditovať. Takže, začnite tým, že neustále, za každých okolností a všade budete uvoľňovať tri mozgy.

"Pravá koncentrácia nie je výsledkom rozhodovania sa, so všetkými svojimi zápasmi, ani sa nejedná o výsledok výberu takej alebo onakej myšlienky. Myslieť si, že táto alebo tamtá myšlienka je dobrá alebo zlá, "O tomto nemôžem premýšľať," "je lepšie premýšľať o tomto," atď., v skutočnosti vytvára konflikt medzi pozornosťou a rozptýlením. Pokoj a ticho mysle nemôže existovať tam, kde sú konflikty." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

Zvládnutie meditácie

Samael Aun Weor učil veľmi jasne princípy gnostickej tradície, skrze svoje knihy a prednášky. Ja neviem, či my, inštruktori odvádzame dobrú prácu v odovzdávaní tohto učenia, no čo viem, z mojej štúdie je, že Samael Aun Weor bol extrémne jasný, o niečom, čo mnoho z jeho študentov prehliada. To je dôvod, prečo v iných triedach o tom rozprávam na začiatku svojich prednášok. Opakovane a jasne uviedol, že nemôžete byť gnostikom ak nedokážete meditovať. Byť gnostik znamená, že ste majstrom meditácie. Jednoducho povedané, ale nie je to jednoduché dosiahnuť. Ak máte túžbu pochopiť gnózu, a dozvedieť sa, čo gnóza a byť gnostikom znamená, potom sa musíte stať majstrom meditácie. Nielen mať o nej hmlistú predstavu, ale byť v nej skutočným majstrom.

V súčasnej dobe naša „moderná“ kultúra presadzuje poľutovaniahodnú vlastnosť, ktorú všetci máme, a tou je mať okamžité uspokojenie/výsledky. Táto vlastnosť sa šíri po celom svete. Teraz študenti prečítajú jednu z kníh Samaela Aun Weora, kde sa dočítajú o všetkých jeho zážitkoch a rozličných cvičeniach, odložia ju a povedia si: "Takže ja teraz tiež pôjdem do astrálu." Raz alebo dvakrát vykonajú určité cvičenie, a keď sa im to nepodarí, potom povedia: "Ach, toto nefunguje." Kto je tu potom blázon? My sme, za to, že si myslíme, že sme na úrovni autora knihy. Po pravde povedané, my sme pre to nič neurobili ani sme si to ničím nevyslúžili. Ak chcete dosiahnuť to, čo dosiahol Samael Aun Weor, musíte trénovať a pracovať tak, ako trénoval a pracoval on. On svoje vedomosti nedosiahol tým, že si prečítal dajakú knihu. On to dosiahol skrze každodenné cvičenie a úsilie. Existuje mnoho gnostikov, ktorí čítajú veľa kníh a počúvajú veľa prednášok, alebo praktizujú jednu vec, alebo dajakú inú a nič iné. Títo ľudia klamú samých seba. Neurobme rovnakú chybu. Ak chceme dosiahnuť úrovne vedomostí, úrovne porozumenia, ku ktorému nás tlačí vlastné Bytie, musíme sa stať majstrami meditácie.

Dokonalé zvládnutie meditácie začína s koncentráciou. Tomuto sa nedá nijako vyhnúť, a žiadna iná cesta neexistuje. Možno ste našli sto rôznych inštruktorov, ktorí učia meditáciu a sto rôznych spôsobov, a to je v poriadku. Existuje mnoho prístupov a mnoho techník, pretože všetci máme svoj osobitý spôsob myslenia; každý máme inú myseľ a každý z nás potrebuje iné nástroje v inú dobu. Dôležité pre nás je, aby sme mali ucelené pochopenie toho, ako tieto nástroje a myseľ spoločne fungujú. A k tomuto sa môžeme dopátrať iba prostredníctvom tréningu, nie prostredníctvom kníh, alebo prostredníctvom akejkoľvek inej osoby, ale prostredníctvom tréningu.

Študent sa raz spýtal Samaela Aun Weora, "Majster Samael, niekto nám povedal, že by sme mali meditovať desať alebo pätnásť minút denne. Čo si o tom myslíte?"

Samael Aun Weor povedal:  "Seriózny gnostik by mal meditovať päť až šesť hodín denne."

Desať alebo 15 minút vám neprinesie významné výsledky. Dokonca aj pri piatich alebo šiestich hodín denne, ste stále považovaný za začiatočníka, pokiaľ je ego stále nažive. Môže to znieť drsne, ale to sú fakty. Takže, aj keď je pravdou, že niekto úplne nový, môže začať s desať alebo pätnásť minútami meditácie denne, no ak ide o seriózneho človeka, tak rýchlo zbadá, že tej meditácie potrebuje podstatne viac. Túto dobu bude chcieť sám prirodzene predĺžiť, a bude sa snažiť vyhľadávať viac šancí meditovať. Tí, ktorí sa vyhýbajú meditácii, gnózu vôbec nechápu. Avšak, existuje veľa ľudí, ktorí sú jednoducho príliš leniví, alebo sa nechcú zmeniť, a preto trvajú na meditovaní iba niekoľko minút denne.

Naše podmienenie je však všadeprítomné. Hlboko sme ponorení v karme, v pýche a žiadostivosti. Je to, ako keby ste sa vydali ku obrovskej hore, a zbadali, že pod ňou je uväznená vaša milovaná! Vy sa však rozhodnete, že desať minút denne kopania s polievkovou lyžicu bude dostačujúce. Takto sa však absolútne nikam nedostanete. Vy potrebujete mať energiu a nadšenie rovnako silné ako dynamit. Vy potrebujete túto horu vyhodiť do vzduchu. Týmto dynamitom je pravá meditácia. Tú horu nemôžete zapaľovať kúsok po kúsku.

Meditácie si vyžaduje veľa vytrvalosti a úsilia.

Bohužiaľ, v gnostickom hnutí je príliš veľa pýchy. Príliš veľa gnostikov vraví, "My sme gnostici, my sme s Avatarom Vodnára, my sme vyvolený národ." Aká hromada nezmyslov! To je jednoducho pýcha. S týmto postojom teda na sebe ani tvrdo nepracujú. Veľmi radi vzbudzujú dojem, že sú seriózni, no "Strom sa pozná po ovocí." Aké je ich ovocie? Klebety, vnútorné rozbroje, rivalita, súperenie, aby zistili, kto je "najduchovnejší, najserióznejší," kto má najväčšiu skupinu, ktorá má najväčší rešpekt, kto má najviac škôl, kto sa "najviac obetúva," atď. Naozaj sa jedná o veľmi smutnú situáciu.

Pozrime sa na iné tradície, a zistíme, ako úprimne a oddane trénujú oni. Osobne som navštívil sikhových, zenových, budhistických, hinduistických, kresťanských, židovských, moslimských, a mnoho ďalších skupín, a tam som videl nesmiernu oddanosť trénovať; Nebolo medzi nimi vôbec ťažké nájsť študentov, ktorí každý deň strávili mnohými hodinami meditovaním a modlením sa. Mnohí trávia celý svoj víkend v chráme, kde sa modlia a slúžia. Môžeme o sebe povedať, že trénujeme na rovnakej úrovni, alebo dokonca viac? To nie je otázka, ktorá má byť zodpovedaná na verejnosti, ale otázka, ktorú si my sami musíme položiť.

Pozorujte tých, ktorí každý deň tvrdo trénujú a vynakladajú veľké úsilie na totálne zbytočne aktivity. Ako príklad, sledujte tých, ktorí športujú. Oni praktizujú veľa hodín, a naozaj tvrdo trénujú. Čo keby previedli tento druh oddanosti a závažnosti do svojho duchovného života?

A čo tí, ktorí venujú toľko času a energie na hranie videohier? Oni investujú stovky hodín a tisíce dolárov, do civenia na obrazovku. Čo z toho okrem rozptýlenia získajú? Samozrejme, že nezískajú nič. Jedine zahodia čas a energiu. Ale keby si to uvedomili a ten čas a energiu premenili na efektívnu duchovnú prácu, potom by urobili rapídny pokrok.

A čo tí, ktorí venujú toľko času a energie na to, aby vyzerali "sexi" a "fit"? Iste, na chvíľu môžu vyzerať atraktívne, ale skôr či neskôr zomrú, a nakoniec ich vedomie - ich duša - bolo ignorované, dokonca sa ešte viac zdegenerovalo, pretože sa hlbšie uväznilo v márnivosti, sexuálnej žiadostivosti, a "sebaúcte." Čo ak by namiesto obáv z toho, ako vyzerajú vo fyzickom zrkadle sa radšej starali o obsah svojej mysle a srdca? Čo keby radšej študovali vnútorné zrkadlo, ktoré odráža ich vonkajšie správanie, a usilovne pracovali na zlepšenie svojho vedomia? Táto práca zostáva s nami, dokonca aj po smrti.

A čo tí, ktorí venujú toľko času a energie na zarábanie peňazí, alebo získavanie majetku? Oni vymýšľajú šikovné spôsoby, ako rýchlo zbohatnúť, a investujú do toho neuveriteľné úsilie, ale čo získajú je nakoniec zobraté vládou, alebo ukradnuté "parterom," alebo ochorejú a zomrú. Nakoniec je však všetko úsilie zbytočné. Čo keby miesto toho sa snažili pomáhať druhým, aby zmenili príčiny utrpenia? Táto investícia sa vracia späť mnoho životov; po smrti nie je vôbec stratená.

Ak investujeme iba časť nášho času a energie do meditácie, tak získame také výhody, ktoré sa ani nedajú vykalkulovať, pretože to ovplyvňuje našu samotnú dušu, naše budúce životy a životy tých, ktorým pomôžeme neskôr. Čas investovaný do meditácie má plody, ktoré môžu zmeniť planéty, národy, galaxie. Pozrite sa, aký dopad na ľudstvo mali tí, ktorí sa skutočne seriózne oddali meditácii! Každý jeden z nás môže byť semienkom pre takúto dušu. Avšak nato, aby sme toto semienko mohli živiť, musíme vedieť, ako meditovať. Toto učenie musíme študovať a aplikovať ho.

Ak sme tak presvedčení, že toto poznanie je také cenné a drahé, musíme sa samých seba pýtať: Riadime sa ním, alebo ho len máme na poličke, kde na seba naberá prach? To je otázka, ktorú si musíme položiť. Ak nám bolo zverené najposvätnejšie poznanie v galaxii, čo s ním robíme? Sme jednoducho pyšný na seba a vykračujeme si ako páv? Alebo sme väčšinu času uzavretý v meditácii, a pracujeme na svojich nespočetných defektoch? To je miesto, kde by sme mali byť. To je spôsob, akým toto učenie realizujeme. To je spôsob, akým ho rešpektujeme: tým, že ho vykonávame.

Študenti v iných tradíciách meditujú - ​​v závislosti na tradíciu - zhruba 3-10 hodín denne. A to pritom nemajú tak hlboko efektívne znalosti, aké majú gnostici. Nemajú úplné učenie. Majú iba určité percento z učenia. Napriek tomuto malému percentu, ktoré im bolo dané, aby s ním pracovali , však pracujú tvrdo a získavajú mnoho. A čo gnostici? Mnísi podobného razenia vstupujú do kláštora a celý ich život sa točí iba okolo duchovnej praxi. Oni sa učia iba lyžičku vedomostí. Samael Aun Weor nám dal kamión naložený plný poznania/vedomostí, ba ešte viac, a my na tom sedíme ako opice, ktoré si vyberajú z chrbta blchy. Ak by sme toto učenie použili skutočne seriózne, tak niet pochýb o tom, že nielenže by sme kompletne oslobodili samých seba od utrpenia, ale na oplátku by sme pomohli mnoho mnoho ďalším urobiť to samé. Ale najprv sa musíme oslobodiť od pýchy, sexuálnej žiadostivosti, hnevu, závisti, atď.

Tento obrázok ukazuje Samaela Aun Weora v meditácii. Samael Aun Weor netrávil väčšinu svojho času čítaním kníh, sledovaním televízie, surfovaním po internete, nakupovaním oblečenia, potĺkaním sa s "priateľmi," alebo prechádzaním sa po meste. On písal, učil, a meditoval. Väčšinou meditoval. To je všetko, čo robil. Čo robíme so svojim časom? Čo robíme so svojou energiou? Čo robíme so svojim životom?

Meditácia je najhlavnejším cvičením gnostikov. Počúvame toho veľa o rôznych technikách, mantier, astrálnej projekcii, liečení s elementálmi, okultnej medicíny, mnoho techník a stovky cvičení, ale všetky z nich sú druhoradé. Absolútne najdôležitejším cvičením gnostikov je meditácia. Nič nie je dôležitejšie, dokonca ani sexuálna mágia.

Transmutácia je dôležitá. To je to, čo poskytuje základnú energiu, ktorá kŕmi naše úsilie. Napriek tomu mnohí z nás zažijú časy v živote, kedy sa im proste nedá praktizovať sexuálnu mágiu, no na vyhnutie sa meditácii neexistuje žiadna výhovorka. Nikdy v živote nie je nič také, čo by nám zabránilo meditovať. Dokonca aj keď sa vám stane hrozná nehoda a prídete o ruky a nohy, stále môžete meditovať. Vlastne budete pravdepodobne môcť meditovať lepšie, pretože vás nebudú bolieť ruky a nohy. Jednoducho si tam len tak môžete ležať a meditovať. Úžasné! [Smiech]

Úžasnou vecou je nielen to, že meditácia je najdôležitejším cvičením v gnostickej tradícii, ale tiež skutočnosť, že je najplodnejším. Je prekvapujúce, že to je cvičenie, ktorému sa väčšina študentov vyhýba. Je to pravda. Študenti vždy prichádzajú a pýtajú sa, ako sa dostať von z tela, ako mať astrálne zážitky, ako ísť do stavu džin, ako liečiť druhých, ale praktické otázky ohľadom meditácie sú zriedkavé. Je to paradoxné, pretože meditácia je najdôležitejšia vec, ktorú by sme mali robiť každý deň. Čo to ukazuje, je fakt, že ego je v nás veľmi silné a vie, že meditácia je to, čo ho zabije.

Ego robí všetko, čo je v jeho silách, aby nám zabránilo od učenia sa skutočnej meditácie. Mnohí študenti si sťažujú, a hovoria, "je to príliš ťažké, je to zložité, ja tomu nerozumiem."

Dovoľte mi, aby som vám k tomu ešte niečo povedal: Meditácia je taktiež najjednoduchším cvičením gnostikov. Je to to najjednoduchšie. Je tomu tak, pretože to len umožní vedomiu robiť to, čo robí prirodzene: vnímať a pochopiť. Jediný problém je dostať ego z cesty, aby to vedomie mohlo robiť. Prečo hovoríme, že meditácie je ťažká? Pretože sme leniví, a nechceme z cesty upratať ego. Ale meditácie sama o sebe, samotné cvičenie, nevyžaduje žiadne úsilie.

Meditácia je cvičením, z ktorého môžete získať výhody okamžite. Jediné čo musíte urobiť, je myslieť to vážne, a skutočne ju začať praktizovať, a samozrejme vedieť ako.

Základy meditácie

O meditácii sme rozprávali naozaj veľa v mnohých prednáškach a veľa kurzov. Syntéza je pomerne jednoduchá. Tu ju máme:

Uvoľnite sa, koncentrujte sa, modlite sa, a vizualizujte.

Toto sú základné kroky. Používajte ich za všetkých okolností, vo všetkom, čo robíte. Toto premení každú vašu činnosť na rozvíjanie duchovna. Ale hlavne, aby ste sa uistili, že ich používate pri vykonávaní svojich duchovných cvičení.

Mnoho rôznych techník, ktoré učíme, sú založené na tomto jednoduchom princípe, ktorý je univerzálny vo všetkých náboženstvách.

Ak chcete rýchlo postupovať, potom sa naučte, ako sa sústrediť po celý deň. Vo všetkom, čo robíte, a to bez akejkoľvek výnimky, buďte prítomný v okamihu, s plným vedomím toho, čo robíte. Vyžaduje to síce veľa energie, ale zato to rýchlo posilňuje koncentráciu.

Po druhé, vo všetkom, čo robíte, uvoľnite sa. Neustále, všade, kde sa nachádzate, buďte si vedomí samých seba, a dokonale sa uvoľnite: telo, srdce a myseľ musia byť uvoľnené.

Začiatočník sa najprv musí naučiť, ako sa uvoľniť a sústrediť. Na začiatku vždy pracujeme s týmito dvoma aspektmi. Uvoľnenie a sústredenie.

Na uvoľnenie pracujeme s mantrami a rôznymi cvičeniami, ktoré nám umožňujú rozvíjať poddajnosť a relaxáciu tela. Môžeme robiť runové cvičenia, omladzovacie tibetské cvičenia, alebo mnoho mantier. To je to, čo robíme na duchovno-meditačných výletoch: rôzne mantry, runové cvičenia a pránájámy. To všetko nám pomáha uvoľniť sa a kultivovať stav rovnováhy.

Potom, pracujeme s predbežnými koncentračnými praktikami. Niekedy to zahŕňa vizualizáciu, inokedy je to sledovanie dychu. Niekedy je to počúvanie hudby. Bez ohľadu na cvičenie, aké používame, cieľom je sa výhradne sústrediť na dané cvičenie, a nedať sa ničím iným rozptyľovať. Opäť platí, že toto všetko je predbežné.

Potom sa učíme cvičenie, ktoré je trochu náročnejšie. Jedná sa o jedno z najhlavnejších cvičení s názvom retrospektíva. V tomto cvičení, zvyčajne na konci dňa, študenti sa posadia, uvoľnia sa, modlia sa, sústreďujú sa, a v duchu si začnú premietať udalosti dňa ako film.

Jedná sa o skutočne krásnu techniku; nielen že tým pestujeme a začneme rozvíjať svoju schopnosť koncentrácie, ale tiež začneme rozvíjať schopnosť vizualizácie, a to je to, čo potrebujeme, aby sme mohli vstúpiť do skutočnej meditácie.

Retrospektíva nám ukazuje, ako sme sa správali počas dňa. Keď ju budeme praktizovať každý deň, tak sa začneme učiť o svojom správaní, o tom, ako sme sa správali navonok i vnútorne.

Toto všetko je krásne a nevyhnutné, ale opäť je to predbežné. Všetkých týchto stovák techník je ako úpätie hory, ktorá stúpa smerom nahor k ťažším cvičeniam, pomocou ktorých však dosiahneme väčších výšok.

Cvičenie všetko zahrňujúcej koncentrácie

V jednom zo svojich vianočných posolstiev z roku 1966, Samael Aun Weor v jednom odseku opísal najkrajšiu techniku meditácie, akú kedy napísal. Je to technika, ktorú on sám praktizoval,  a ktorú tiež osobne používam, pretože som sa ju naučil od neho. Ďalší inštruktori ju rovnako používajú, ale len zriedka ju vyučujeme, pretože pre začiatočníkov je dosť náročná. Jedná sa o typ všetko zahrňujúcej meditácie. Aby bolo možné praktizovať túto techniku, musíme najprv poznať základy: ako sa uvoľniť, sústrediť, vizualizovať, a modliť sa. Jednoducho potrebujete tréning a skúsenosti. Hneď ako ich budete mať, môžete sa efektívne pustiť do tejto techniky, ktorá je extrémne účinná. Má obrovskú moc, ale nie je ľahké ju zvládnuť. Technika sama o sebe je veľmi jednoduchá. Majster Samael sa o nej zmienil na rôznych miestach, ale tú, ktorá sa mi páči najviac, je z vianočného posolstva, ktoré som spomenul. Tiež ju učil v knihe Revolúcia dialektiky, len sa zdá, že len veľmi málo ľudí pochopilo, čo vlastne učil. Tu je návod. Tu je celý postup.

"Musíme sa naučiť, ako múdro meditovať. Každá myšlienka, spomienka, obrázok, predstava, pojem atď., ktoré sa v mysli vynoria, musíme pozorovať, študovať, a extrahovať z každej jednej myšlienky, spomienky, obrázku ap. to, čo má hodnotu."

"Keď je promenáda myšlienok vyčerpaná, myseľ zostane pokojná a v hlbokom tichu. Vtedy  esencia mysle uniká a my zažijeme pravdu/realitu."

Ak sme čítali knihy Samaela Aun Weora, potom takýto alebo jemu podobný odsek sme už čítali. Čítali sme to mnohokrát. Avšak použil vôbec niekto túto techniku? Hovoril som so študentmi, ktorí sa ju snažili použiť, no väčšina z nich s ňou prestala  s tým, že vraveli: "Ja to nechápem. Je to príliš ťažké, nechápem to. "To je preto, že to vyžaduje určité množstvo sústredenia a uvoľnenia, aby sme túto techniku mohli správne použiť.

"Náš systém koncentrácie nič nevylučuje; je úplný, ucelený a kompletný.  Náš systém koncentrácie zahŕňa všetko a nevylučuje nič. Náš systém koncentrácie je cesta, ktorá nás vedie k zažitiu Pravdy..." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

Jedná sa o všetko zahrňujúcu formu koncentrácie. Podstatou metódy je toto: Sedíte v meditácii. Predbežné cvičenia máte za sebou - ste uvoľnení a sústredení. Potom, nerobíte nič, len pozorujete. To je všetko. Čokoľvek sa objaví, čokoľvek sa vynorí, vy iba sledujete. Toto je veľmi odlišné od spôsobu, akým väčšina z nás dáva pozor. Problém, ktorý máme je ten, že sa necháme až príliš ľahko rozptýliť. Hneď ako nám na rozum príde dajaká myšlienka, okamžite získava našu pozornosť a odvádza nás preč. Strácame vedomie o tom, čo robíme. Stávame sa roztržitým, a začneme snívať, pretože celý deň snívame. K tomu, aby ste túto techniku mohli efektívne použiť je potrebné, aby ste vo svojom živote mali dostatočne vybudovanú schopnosť seba-pamätania. To znamená, že musíte mať určitý stupeň plnosti mysle. Plnosť mysle znamená, že nezabúdate na to, čo robíte. To znamená, že v každom okamihu si pamätáte/uvedomujete samých seba. To znamená, že pri meditácii nezabudnete na to, že meditujete. Keď sa vo vás objavia rôzne dojmy, rôzne rozptýlenia, keď vám na um prídu rôzne udalosti, vy proste zostanete v stave seba-pamätania. Nestrácate kontinuitu vedomia; ak ste dosiahli túto úroveň prítomnosti, vtedy môžete začať používať túto techniku. To je dôvod, prečo používame deväť úrovní šamatha, ako učil budha Maitréja. Deväť úrovní sústredenia, aby ste sa mohli dozvedieť, aký stav koncentrácia ste schopní dosiahnuť. Potom budete vedieť, kedy môžete začať s technikou ako je táto. Všeobecne platí, že musíte dosiahnuť štvrtú alebo piatu úroveň šamathy, na úspešné použitie tejto techniky.

Úžasná vec o tejto technike a skutočnosť, že Samael Aun Weor ju učil, bolo to, že táto technika je 100 percent čistý dzogčhen, mahámudra; najvyššie formy tibetského budhizmu, ktoré sa verejne nikdy neučili až v posledných niekoľkých rokoch. On ju učil už v roku 1950. Žiadne z písiem, žiadne z týchto spisov neboli v nijakom inom jazyku než tibetskom a sanskritskom. Nikde v Mexiku sa o nich vôbec nepísalo. Samael Aun Weor to nemal z nejakej knihy. Túto techniku dostal od svojho Najvnútornejšieho. Dostal ju, pretože je láma. Ak chcete mať dôveru v to, čo učil, toto by vám malo dať aspoň nejakú dôveru. Skutočne sa jedná o niečo pozoruhodné. To ukazuje, že je skutočný majster. Toto ešte potvrdzuje fakt, že samotný dalajláma túto techniku vysvetľuje v mnohých svojich knihách.

Vo všeobecnosti táto technika funguje nasledovne: Nechajte tok mysle voľne prúdiť, bez toho, aby ste do toho dajako zasahovali. Nechajte myseľ odpočívať vo svojom prirodzenom stave a pozorujte ju. Na začiatku, ak nie ste zvyknutí na toto cvičenie, to je celkom ťažké, ale s odstupom času sa myseľ upokojí. Odporúčam vám vyskúšať túto techniku. Pracujte s ňou. Nie je to jednoduché, ale je to veľmi účinné. Aby sta zažili, čo táto technika naozaj dokáže, musíte mať veľa disciplíny a veľa trpezlivosti.

Mne to príde, ak ste typ človeka, ktorý skutočne seriózne študuje gnózu a uplatňuje ju vo svojom každodennom živote, tak tomuto cvičeniu rýchlo pochopíte. Ak transmutujete energiu, ak uplatňujete tri faktory, a ak ste úprimní, túto techniku pochopíte. Ak ste prelietavá osoba, po celú dobu rozptýlený/á, neschopný/á zamerať svoju pozornosť a sústrediť sa alebo sa uvoľniť, potom najskôr začnite s predbežnými cvičeniami. Musíte sa stabilizovať, inak táto technika môže byť veľmi frustrujúca.

Základné posolstvo tejto prednášky, ktoré dúfam, že vám odovzdám je, aby ste to s meditovaním začali brať naozaj vážne. Nestrácajte čas. Nikto z nás nevie, ako dlho bude žiť. Naša spoločnosť je na pokraji veľkého problému. Každý deň, kedy môžeme meditovať je veľmi vzácny, takže ho využite. Nestrácajte čas robením hlúposťami. Buďte vo svojej práci skutočne seriózny a prinesie vám ovocie.

"Bytie - Najvnútornejšie, Realita - je úplne odlišné od toho, čo pseudo-okultisti a pseudo-ezoterici nazývajú vyššie "ja" alebo božské "ja." Skúsenosť Reality je úplne iná a odlišná od všetkého, čo myseľ kedykoľvek zažila. Skúsenosti Reality sa nedá nikomu komunikovať, pretože to nevyzerá ako nič, čo už myseľ predtým zažila. Keď zažijeme Realitu, potom veľmi hlboko pochopíme katastrofálny stav, v ktorom sa nachádzame, a jediné po čom túžime je spoznanie seba samého, bez toho, aby sme chceli byť viac než už sme. V súčasnej dobe, úbohé intelektuálne zviera mylne nazývané "ľudská bytosť," má vo vnútri iba jeden užitočný prvok. Týmto prvkom je budhata, esencia mysle, s ktorou môžeme zažiť Bytie, Najvnútornejšieho, Realitu. Tento vzácny prvok je uväznený vo fľaši zvieracieho intelektu. Keď sa nám počas hlbokej vnútornej meditácie podarí úplne utíšiť myseľ a dostať ju do absolútneho ticha – jak zvnútra tak zvonku, a to nie len na povrchnej úrovni, ale aj vo všetkých rôznych chodbách, podvedomých oblastiach a kútoch - potom Esencia, t.j. vzácny prvok nachádzajúci sa v našom vnútri, uniká z fľaše a splýva s Bytím, Najvnútornejším, aby zažila realitu." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

Otázky a odpovede

Otázka: Tá technika, ktorú ste spomínal, že väčšina študentov nechápe, ja ju tiež nechápem. Možno, že to je spôsob, akým ju robím. Myslím, že ste povedal, aby sme sa snažili získať z prichádzajúcich myšlienok to, čo je v nich užitočné. V mojom prípade, keď sa snažím z určitej myšlienky niečo extrahovať, tak mi do toho príde iná myšlienka. Takže, čo mám v takomto prípade robiť? Mám prestať z tej pôvodnej myšlienky extrahovať to, čo je v nej užitočné a skočiť na ďalšiu, alebo sa mám na ďalej zameriavať na tú pôvodnú myšlienku aj napriek ďalším prichádzajúcim myšlienkam?

Odpoveď: Ako som povedal, táto technika je ťažká; naučiť sa ju si vyžaduje hodne cvičenia. Hlavnou prekážkou je intelekt, a to nielen v tom, ako túto techniku chápeme ​​s rozumom, ale ako intelekt zasahuje pri jej praktizovaní.

Túto techniku pochopíte počas toho, ako ju robíte. To je spôsob, ako ju pochopíte.

Ako analógiu uvediem príklad: Predstavte si, že hráte futbal. Ste na ihrisku a niekto vám prihrá loptu. Ak by ste tam len tak stál a snažil sa to intelektuálne vyriešiť; "Ok, blíži sa lopta. Najskôr musím dať nohu sem, potom sem, potom sa musím napriahnuť a kopnúť do lopty;" lopta by už bola dávno preč, je tak? Intelekt má príliš pomalé reakcie. Táto technika funguje rovnakým spôsobom, ale ešte rýchlejšie. Intelekt je príliš pomalý na to, aby zistil, ako táto technika funguje. Jediný spôsob, ako zistiť, ako to funguje, je v tom, že to robíte s vedomím, a nie intelektom. Rovnako ako s hraním futbalu. Jednoducho musíte byť na ihrisku a prísť na to; čítaním kníh alebo premýšľaním o tom, vás nenaučí, ako hrať. V prípade futbalu, keď necháte telo, aby sa učilo, ono je to, ktoré vykonáva potom činnosť; samozrejme, že pri hraní futbalu musíte tiež myslieť, cítiť aj pozorovať, ale hlavne je to záležitosť tela. V prípade meditácie ide o vaše Vedomie, ktoré vykonáva činnosť.

Ak budete praktizovať túto techniku, rovnako ako sa učíte nový šport, samozrejme, že budete pootĺkaný. Vašej mysle budete na smiech a bude sa vám vysmievať, ale vy sa musíte postaviť a ďalej sa snažiť. Táto technika funguje úplne rovnako.

So študentmi už pracujem veľmi dlho, a za ten čas som počul už všetky otázky a všetky vysvetlenia, no všetky sú zle. Táto technika je to isté, ako športovať: nedá sa to vysvetliť. Nemôžete napísať postup, že "dajte nohu najskôr sem, potom tam a potom zase tam, a choďte tadiaľto, potom musíte vystrieť ruku, ale iba toľkoto." Iba vás to popletie, pretože to nedáva zmysel. Toto cvičenie je presne to isté. Jediný spôsob, ako sa to naučiť je praktizovaním.

Pár vecí vám však pomôže, za predpokladu, že ich budete čítať vedome a nie intelektuálne. Kniha, ktorá vám s touto technikou veľmi pomôže je Revolúcia dialektiky. Celá kniha je o tejto technike. Pokúšal sa niekto čítať tú knihu? Je ťažká. Pre intelekt je veľmi ťažká. Nečítajte ju s rozumom, ale so srdcom. V technike psychologického džuda vysvetľuje o bitke protikladov. Jedná sa o techniku ktorej cieľom je dosiahnutie syntézy. Takže ak vám na myseľ príde myšlienka, ktorá hovorí, vysoký, vy musíte odpovedať krátky. Všetci si myslíme, že je to práca s intelektom. Takže keď nám na myseľ prichádzajú myšlienky, my sa ich snažíme vyriešiť intelektom. Čiže, aký je pravý opak toho alebo tamtoho? Čo mám robiť s týmto opakom? Toto všetko je intelekt; to je zle. To nie je spôsob, ako sa to má robiť.

Spomínate si na príklad s mačkou, ako sleduje svoje prostredie? To je rovnaký príklad, spolu s príkladom brankára, ktorý som použil stovky krát. Ak ste brankár, nemôžete rozumovo pristupovať k problému, čo budete robiť, keď sa k vám blíži druhý tím s loptou. Nemôžete si myslieť so svojím intelektom, "Myslím, že sa chystá ísť tam, takže musím ísť tam. Alebo možno, že pôjde tam..." Budete príliš pomalý. Ostatní hráči vás ľahko oklamú. Nemôžete myslieť, musíte pozorovať a snažiť sa, aby vám nič neušlo. Táto technika funguje úplne rovnako. V loptových športoch sa lopta musí stať vašim bodom pozornosti, ale nie len lopta, pretože taktiež musíte sledovať všetkých hráčov. Rovnaké to je i s mysľou pri meditácii. Všetko musíte pozorovať; ego je veľmi zradné. Ego nemá len päť, šesť alebo deväť hráčov, ono ich má tisíce, a všetci sa vás snažia dostať, aby ste stratili pozornosť. Všetkým im ide o stratu vašej pozornosti. Preto táto technika nie je ľahká. Vyžaduje si veľa tréningu.

Na začiatku, keď sa pokúsite praktizovať túto techniku, je to veľmi ťažké a frustrujúce. Na začiatku, hlavná vec, ktorú musíte urobiť, je udržať si vedomie o tom, čo robíte. Toto je prvá fáza. To je dôvod, prečo najskôr pracujeme s predbežnými koncentračnými cvičeniami s cieľom rozvíjať túto schopnosť, s cieľom dosiahnuť strednej úrovne deviatich úrovní šamathy, v ktorých nezabúdate, že meditujete. Možno že budete zápasiť, ale nikdy nezabudnete. Vždy si uvedomujete, že meditujete. Toto je nutný predpoklad pred pokúšaním sa o túto techniku. Hneď ako sa vám podarí získať túto schopnosť, môžete sa pustiť do tejto techniky.

Pýtali ste sa, ako získať to najlepšie z každej myšlienky. To vám nedokážem povedať. To sa musíte naučiť sám. Je to intuitívne. Nie je to intelektuálne. Nie je to intelektuálna analýza, kde hovoríte: "Dobre, táto myšlienka je asi takto" – tak nie, to už ste to stratil. Hneď ako začnete takto premýšľať, už ste to stratil. To nefunguje takto. To nie je intelekt. Majster Samael to vysvetlil krásne, ale je to ťažké na pochopenie, pretože sa jedná o vedomé poznanie, a nie intelektuálne.

Teraz pôjdeme ešte hlbšie. Majster Samael povedal, aby sme sa nedelili na pozorovateľa a pozorovaného. Nedeľte sa medzi myšlienkou a mysliteľom. Nedeľte sa medzi ja a moje myšlienky. Nedeľte sa medzi ja a druhé ja, ako v príklade ja a moje Bytie.

"Každý, kto naozaj chce pravé ticho, a nie umelé ticho, skutočný pokoj a nie falošný pokoj, musí byť celistvý. To znamená, že sa nedopustí chyby delenia sa medzi subjektom a objektom, mysliteľom a myšlienkou, "ja" a nie "ja," ten, ktorý ovláda a ten, ktorý je ovládaný, vyššie "ja" a nižšie "ja," ja a moje myšlienky, atď. Vedieť, ako meditovať, je byť na ceste vnútorného osvietenia. Ak sa chceme naučiť meditovať, musíme pochopiť, že medzi mnou a mojimi myšlienkami inými slovami, medzi mysliteľom a myšlienkou neexistuje vôbec žiadny rozdiel." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

Akákoľvek podobná forma delenia je dualitou, ktorá zastaví priebeh cvičenia.

"Mnoho študentov psychológie (keď sa snažia dosiahnuť ticho a pokoj mysle), pri analyzovaní svojho podvedomia sa dopúšťa chyby, kedy sa delia medzi analytikom a analyzovaným, intelektom a podvedomím, subjektom a objektom, vnímateľom a vnímaným." - Samuel Aun Weor

Toto je prekážkou, ktorá nám bráni zažiť pravdu: akákoľvek forma delenia.

"Iba vtedy, keď je myseľ naozaj tichá, iba vtedy, keď je myseľ v skutočnom tichu je možné zažiť to, čo je Realita, to, čo je autentické Bytie, Najvnútornejší. Je úplne nemožné, aby sme sa stali celistvými, zatiaľ čo je myseľ uväznená v dualizmu." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

Všetci študenti, ktorí knihu Revolučnej psychológie poznajú spamäti, teraz vravia, "Čo? To je opak toho, čo učil v tej knihe!" On tam napísal:

"A preto, ak sa človek začne skutočne a úprimne vnútorne pozorovať, toto ho nevyhnutne rozdelí na dve časti: Pozorovateľa a pozorovaného. Pokiaľ k tomuto rozdeleniu nedôjde, potom je zrejmé, že sa nikdy neodhodláme urobiť krok vpred na nádhernej ceste Sebapoznania. Ako sa môžeme pozorovať, keď sa nechceme rozdeliť na pozorovateľa a pozorovaného? Pokiaľ nedôjde k takémuto rozdeleniu, je zrejmé, že nikdy nespravíme krok vpred na ceste Sebapoznania."

Toto pre intelekt znie ako protichodné výroky, ale nie sú.

Takto sme to vysvetlili v glosári:

"Keď sa snažíme dosiahnuť ticho a pokoj mysle - vzhľadom k tomu, že myseľ je brlohom podvedomia a pretože vždy bojuje medzi protikladmi - musíme analyzovať podvedomie bez toho, aby sme sa dopustili chyby a rozdelili sa medzi protiklady: analytika a analyzované, intelekt a podvedomie, predmet a objekt, pozorovateľ a pozorované. Pravda, satori, samádhi, je dosiahnutá v tichu a pokoji mysle tým, že získame UCELENIE svojho vedomia do jedného celku. Ak v nás existuje rozdelenie, potom dosiahnutie celku (jednotnosti), satori, je nemožné."

"Avšak, ak analyzujeme ego za účelom ho zničiť, vtedy sa musíme rozdeliť na pozorovateľa a pozorovaného (musíme rozdeliť svetlo od tmy), aby sme sa vyhli stotožneniu sa so svojimi rôznymi psychologickými agregátmi. Čo znamená, aby sme neprepadli fascinácii daného agregátu sexuálnej žiadostivosti, hnevu, apod., a neupadli do pokušenia nášho ega. Teda rozdelenie POZORNOSTI: byť si vedomý toho, že to, čo vidíme (prostredníctvom vizualizácie) je súčasťou toho, kto to vidí (vedomie). Preto je potrebné rozdeliť svoju pozornosť, aby sme sa oddelili od pokušenia, ale zároveň si boli vedomý o dualite tohto procesu."

Všetko toto pochopíte, keď budete praktizovať techniku ​​všetko zahrnujúcej koncentrácie. Tak, ako nedokážete vysvetliť krásu kvetiny, rovnako nemôžete vysvetliť techniku ​​s intelektom. To je dôvod, prečo sa jedná o najvyššiu úroveň tibetského cvičenia. K tomuto sa nedá pristupovať rozumovo. To je dôvod, prečo to pred začiatočníkmi bolo vždy chránené a uchovávané. Pretože to nemôžu pochopiť, kým u seba nevyvinú dostatočnú koncentráciu, aby to zažili. Teraz tu o tom verejne hovoríme, pretože sme v novej ére. Potrebujeme rýchlu, rapídnu techniku, a toto cvičenie je ako psychologický dynamit. Vo vašom vedomí dokáže spôsobiť explóziu.

Počul tu už niekto frázu v Zen alebo Čchan budhizme nazývanú náhle osvietenie, alebo okamžité osvietenie? Je to jeden z prekladov pre japonské slovo Satori. Je to náhly vhľad. Touto frázou sa snažia vyjadriť zážitok, v ktorom v danom okamihu - aj keď navonok sa môže zdať, že sa nič nedeje - akoby sa roztrhol závoj a človeku je umožnené vidieť pravdu, realitu. To je to, čo toto cvičenie dokáže urobiť.

V histórii tibetského budhizmu existujú stovky rôznych učiteľov z rôznych regiónov a tradícií, ktorí popisujú túto techniku, a všetci v podstate hovoria to isté. Za predpokladu, že toto cvičenie budeme prevádzať správnym spôsobom, môžeme získať okamžitý vhľad do pravej podstaty reality. Toto chceme všetci. No ak nebudeme trénovať a pracovať, tak toho nedosiahneme. Technika nie je jednoduchá, nie je ľahké sa ju naučiť, a nie je ľahké ju zvládnuť. Ak s ňou budete pracovať je naozaj veľmi silná, je to neopísateľné.

Ak budete študovať akékoľvek písma týkajúcich sa tohto typu cvičenia, tak vám nebudú dávať zmysel. Tí, ktorí praktizujú toto cvičenie sa nám niekedy môžu zdať šialení, to, ako sa chovajú a spôsob, akým rozprávajú, pretože oni rozprávajú ako zenové koány. A zenovým koánom nerozumieme, však? "Aký je zvuk jednej tlieskajúcej ruky?" Koány sa vzťahujú k tomuto typu prenikavého zážitku. To je to, o čo v týchto Zen technikách ide. Ide o dosiahnutie tohto typu chápania. Táto technika ukazuje na rovnakú vec. Nepoužívajte moc intelekt a veľa cvičte. Študujte trochu, ale cvičte veľa. Ak chcete pocítiť ten správny smer, vaše srdce vás k nemu povedie.

Otázka: Mne osobne už samotné extrahovanie predstavuje separáciu. Ako pri príklade, kedy sledujete svoje myšlienky.

Odpoveď: Máte úplnú pravdu, keď hovoríte, že extrakcia vytvára dualitu. To je dôvod, prečo v tejto technike nemáte vidieť rozdiel medzi myšlienkou a mysliteľom. Je to ťažké vyjadriť slovami, hlavne ak sa o tom snažíme rozprávať intelektom, ktorý vždy vníma dualistickým pohľadom: ja a ty, ja a myšlienka. Intelekt proste takto funguje. Intelekt nemôže pochopiť jedinosť alebo jednotu. Jednota sa nachádza vo vedomí. Pravda, zažitie reality, a zažitie Bytia sa k nám dostaví, keď naše videnie si je vedomé jednoty. To je dôvod, prečo som povedal, že k tejto technike nemôžete pristupovať s rozumom. Aj keď nasledujúci výrok; "Vezmite si z každej myšlienky, spomienky, predstavy to najlepšie. Vezmite si z toho, čo má cenu;" môže znieť ako dualita, no zo samotnej skúseností tomu tak nie je. Opäť je to niečo, čo musíte okúsiť.

Otázka: V knihe Revolúcia dialektiky, majster Samael hovorí o stave pratjáhára, čo podľa môjho chápania, je sledovať mysle rovnako, ako sledovať vtáky na oblohe. Aký je podľa vás rozdiel medzi technikou, ktorú opisujete a pratjáhárou. Pratjáhára je považovaná za predbežnú fázu.

Odpoveď: V porovnaní s touto technikou, pratjáhára je skutočne predbežnou fázou. Pratjáhára je formou koncentrácie, v ktorej je pokoj a ticho mysle, no tento pokoj nejde do hĺbky; je povrchnejší. Pratjáhára je ako pokojná hladina rieky, ktorá vyzerá pokojne, ale samotná rieka stále tečie s množstvom energie.

Toto je vlastne dôležitý bod. Keď je táto všetko zahrňujúca koncentračná technika správne aplikovaná, k stavu ticha sa dopracujeme rýchlo. Je však veľmi ľahké sa dať oklamať a myslieť si, že sa jedná o hlboký pokoj. Vlastne v každom koncentračnom cvičení, pri ktorom sa na niečo chvíľu sústredíme, môžeme dosiahnuť bod, kedy sa cítime ako, "Teraz, toto je ticho." Tá samotná myšlienka dokazuje, že sa nejedná o skutočné ticho mysle. Taktiež ak máte pocit vzrušenia, "dosahujem samádhi, som skoro tam," nie, nie ste. To rozpráva ego, ktoré túži po samádhi, alebo túži po "tichu mysle."

Pratjáhára správne opísaná, je koncentrácia, ktorá najlepšie zodpovedá strednej úrovni šamatha. Pratjáhára nie je kompletná, úplná koncentrácia. Ak porovnáte hinduistický jogový model (najmä Pataňdžaliho aštanga jogy) s tibetským modelom (deväť úrovní šamathy), uvidíte, že hinduistické úrovne pratjáhára a dhjána sú rovnocenné úrovniam okolo tri a štyri a sedem a osem šamathy. Dhjána má v hinduistickom modeli rôzne úrovne alebo rôzne aspekty. Na modeli šamatha by to zodpovedalo úrovni osem a niektorým nehmotným radostiam, ktoré prichádzajú zhora. Inými slovami, tieto dve tradície vysvetľujú to isté; sedia vedľa seba.

Technika, ktorú ja opisujem dokáže prejsť všetkými úrovňami okamžite. To je dôvod, prečo to nazývajú "náhly" alebo "okamžitý" prístup (V dnešnej dobe sa tieto slová prekladajú mnohými spôsobmi). Prístupy aštangy a šamathy sú pozvoľnejšie. Dalo by sa ich nazývať "stupňovitá" cesta. To je dôvod, prečo úrovne šamathy sú znázornené ako vinúca sa cesta idúca tam a späť. Všeobecne platí, že v tradičnom prostredí (ako u mníchov, mníšok, jogínov) učeník postupne pracuje z úrovne na úroveň. Možno, že v jednom meditačnom sedení začnete so stredným stupňom koncentrácie, a v priebehu toho istého meditačného sedenia sa vaše sústredenie prehĺbi; človek sa kúsok po kúsku, zo dňa na deň posilňuje. Toto je efektívna aj keď trochu pomalá metodika. Na druhej strane všetko zahrňujúca koncentračná technika je rýchla a prechádza cez všetko. Napriek tomu obe vedú k úplnej koncentrácii, z ktorej je potom možné použiť stav vedomia na skutočnú prácu; t.j. pochopiť a eliminovať ego (túžby).

Rád by som na niečo poukázal o tom, ako Samael Aun Weor učil meditáciu. Mám trochu, trošičku skúseností zo štúdia iných tradícií, malé množstvo, ale dosť na to, aby som spoznal chuť a vôňu rôznych tradícií. Túto schopnosť som už mal predtým, než som študoval Samaela Aun Weora. Teraz, keď som už strávil nejaký ten čas štúdiom Samaela Aun Weora, je mi absolútne jasné, že je to Dzogčhen majster. Čo znamená, že sa jedná o Lámu, ktorý je odborníkom v najvyšších učeniach tibetského budhizmu. Je to evidentné v tom, ako učí, a to ako vo svojich dielach, tak osobne. On pretína cez všetky nižšie úrovne. Jeho učenie je krásne, ale nikdy ho neučí rozumovo, ako, "Najskôr musíte urobiť toto, a potom musíte urobiť toto, a potom musíte urobiť tamto." Jeho žiaci sa toto k jeho učeniu snažia dodať, pretože oni samozrejme nie sú na jeho úrovni. Študenti chcú stupňovaný rad krokov, ktorý by mal každý nasledovať. Ale Samael Aun Weor, veľký majster, vie, že každý študent je na inej úrovni a jeho cieľom - podľa môjho chápania - je dostať ich na takú úroveň, aby mohli pracovať s týmto typom techniky. On neustále hovorí o tejto technike. Keď budete študovať jeho knihy a začnete praktizovať túto techniku ​​a začnete sa pozerať do všetkých jeho spisov, tak zbadáte, že o tejto technike píše neustále. Nikdy ju však nenazýva menom, a nikdy explicitne nehovorí, že "teraz budem o nej hovoriť." Týmto spôsobom on nepíše; on píše intuitívne. Keď budete jeho diela čítať intuitívne, tak si uvedomíte, že všetky jeho diela sú o tejto technike, no študent musí dosiahnuť bodu, kedy s ňou môže pracovať, aby mohol zbierať plody. Tohto si buďte vedomí, keď budete študovať diela majstra Samaela. Nejedná sa o jednoduchého spisovateľa. Nie je ľahké nasledovať učiteľa tohto formátu, pretože spôsob akým píše a predstavuje učenie, je veľmi intuitívny. Myslím si, že to robil úmyselne, aby obmedzil zasahovanie intelektu. Všetci chceme, aby nám veci boli podané veľmi intelektuálne: "A a potom B a potom C a potom D." Takto on však nikdy toto učenie neprezentuje. Jedná sa o študentov, ktorí to chcú takto urobiť. "Poďme zorganizovať všetky jeho diela po poradí." V akom poradí? Podľa koho? Musíme pochopiť, ako toto učenie funguje.

Problémom je intelekt. Nemôžeme ho jednoducho uspokojiť. Musíme sa naučiť, ako študovať, čítať, a trénovať so srdcom. Trénujte viac a čítajte menej. Trénujte viac a učte sa naspamäť menej. Trénujte viac a verte menej. To, čo potrebujeme je tieto veci zažiť, a to príde z tréningu.

Otázka: Ak sa majster Samael snažil všetkých dostať, aby pracovali s touto technikou, moja  otázka je, na čo slúži táto technika? Veď predsa máme analytickú a retrospektívnu meditáciu.

Odpoveď: Dôvod prečo praktizujeme túto techniku je porozumenie. Všetky ostatné cvičenia s ktorými pracujeme ako sú transmutačné cvičenia, mantry, vokalizácia, runové cvičenia, omladzovacie cvičenia, magické praktiky, toto všetko - má jeden účel: posilniť vedomie, aby sme mohli pochopiť samých seba. Je to tak? Toto chápeme. To je cieľ. Naším cieľom je porozumenie. Pochopenie, vhľad, spôsob, ako preniknúť do toho, čo je skutočné a zažiť to, poznať to. Pochopiť svoju karmu a zmeniť ju. Toto je účelom každej techniky. Táto technika využíva všetko toto a syntetizuje to v jednom nevýslovne krásnom sofistikovanom nástroji.

Spôsob, akým to funguje, akým to majster vysvetľuje, je v syntéze tento: keď sedíme a pracujeme s touto technikou je dôležité, aby sme všetko, čo príde na myseľ pozorovali. Všetko, čo sa objaví, pozorujeme. Toto nie je intelektuálne cvičenie. Toto nie je intelekt, ktorý skrze myšlienky hovorí, "Dobre, teraz vidím prichádzajúcu myšlienku o mojom aute. Premýšľam o svojom aute." Nie, takto toto cvičenie nefunguje. Keď ste vedomý, pozorný a uvedomujete si samého seba, nie je potrebné myslieť. Keď vedome sledujete, tak nemyslíte, ale intuícia je aktívna. Intuitívne môžete vidieť povahu a skutočnosť všetkého, čo sa vo vás objaví. Ako pre začiatočníkov, to nebude hneď zrejmé. Nemusíme hneď pochopiť, čo cítime, ale cítime to. Stále sme schopní vnímať myšlienky, duševné i fyzické pocity. Týmto cvičením môžeme začať posilňovať a upevňovať svoju schopnosť udržať si tento stav vedomia. Hneď ako sme schopní stabilizovať tento stav vedomia, čo znamená, že sme schopní pracovať s týmto cvičením, je veľmi ťažké opísať slovami, čo toto cvičenie dokáže urobiť.

Je to doslova ako dynamit vyhadzujúci do povetria horu. Vedomie má vrodenú schopnosť preniknúť do vecí, a porozumieť im. To je dôvod, prečo slovo múdrosť pochádza zo slov vis-dom, čo znamená, schopnosť do niečoho preniknúť. S týmto slovom súvisí i hinduistický boh Višnu, t.j. schopnosť prenikať. Vstúpiť do niečoho, otvoriť to a uvidieť, čo to je. Toto nie je niečo intelektuálneho, je to vedomé.

Keď stále hovoríme, že potrebujeme pochopenie, toto je ono. Keď sa nám v mysli objaví určitý element - a my sa nachádzame pripravený v tomto pozornom sústredenom stave - tak v danom okamihu, možno nie dnes, ale v určitom okamihu počas tohto cvičenia, čoskoro zbadáme a pochopíme veci, ktoré súvisia s týmto konkrétnym elementom. Získame pochopenie. Môže to prísť ako vízia, môže to prísť ako hlas, zvuk alebo obrázok, alebo sa môže stať, že odídeme von z tela do inej dimenzie. Taktiež to môže prísť ako spomienka. Je veľmi ťažké opísať slovami, v akej forme sa to môže dostaviť, no každopádne to príde ako intuitívne poznanie. A to je presne ten bod/okamih na ktorý čakáme. To je spôsob, akým sa poznávame a chápeme veciam, ktoré sa nás týkajú. Nie na intelektuálnej úrovni, ale srdcom.

Otázka: Hovoríte, že výsledok sa eventuálne dostaví... U mňa je to tak, že či už praktizujem to vaše cvičenie alebo nie, keď sa s niekým rozprávam, tak niekedy v zlomku sekundy viem presne, čo ten druhý človek mi ide povedať. Proste viem, že keď poviem to alebo tamto, tak to alebo tamto bude nasledovať. Toto mi príde ako určitá forma pochopenia.

Odpoveď: Takúto schopnosť má aj ego, pretože ego má v sebe uväznenú silu vedomia. Ego má jasnovidecké schopnosti. "Ak urobím toto, potom sa stane to a to." Toto dokáže ego tiež. To nie je to, o čo hovorím. Ego má v sebe silu vedomia, ale podmienenú. To je dôvod, prečo má ego schopnosti telepatie, veštenia, jasnovidectva, jasnosluchu apod. Poznáte ten prípad, kedy sa vám zrazu v mysli objavia obrazy, a hneď na to ich doslova vidíte ako sa dejú? Niektorí ľudia to nazývajú "déja vu." To je ego. Všetci si myslíme, že sa jedná o Bytie, ale väčšinou sa jedná o opakovanie určitej udalosti, alebo určité spojenie s egami ostatných ľudí. Avšak toto cvičenie funguje trochu inak.

Základným cieľom tohto cvičenia je pochopiť. Pochopenie je vedomé. Nie je to intelektuálne, a nejedná sa o presvedčenie.

Dovoľte mi ešte raz zopakovať jeden dôležitý detail o tomto cvičení, ktorý je tak zásadný, že s ním musíte neustále, neustále pracovať, pretože naše ego je veľmi silné. Toto cvičenie nefunguje, ak máme stále pocit vlastnej identity. To nefunguje. Keď sa posadíte meditovať, musíte si byť veľmi vedomí svojej vlastnej prítomnosti. Ak máte pocit vlastnej totožnosti, "ja," to je ego. Toto môže mať mnoho rôznych foriem. To je dôvod, prečo je majster Samael vo svojich pokynoch veľmi jasný. Akýkoľvek pocit duality, ja a moje myšlienky, ja a moje Bytie, akýkoľvek druh rozlišovania, akýkoľvek druh duality bude mať za následok, že toto cvičenie nikam nepovedie.

Najlepší spôsob, ako pracovať s týmto cvičením je neustále si obnovovať svoje uvedomovanie. Neustále zapájať čisté vnímanie. Žiadne myšlienky, žiadne pocity, žiadne emócie, žiadna pripútanosť, žiadna túžba. Len proste byť, len pozorovať. Čistá bdelosť. Sledujete, čo sledujete. Toto je najčistejšia, najjednoduchšia, slovami neopísateľná technika. V niektorých tradíciách sa jej vraví "bez-metódová metóda." Neexistuje žiadna metóda. Jednoducho sedíte a sledujete prirodzený stav mysle. Ak ste niekedy študovali diela Padmasambhavu, to je hlavná technika na ktorú sa zameriava. Vo všetkých svojich písmach učil: "Nič nerobte." Niektorí z nich dokonca vravia, že: "žiadna meditácia neexistuje." Ako to príjmu začiatočníci, ako sme my, ak majster povie, že nie je nad čím meditovať? Potom by sme povedali: "Dobre teda, idem si teraz dať sendvič. Idem sa najesť, pretože nie je nad čím meditovať." Takto jednoducho dôjde u nás k nedorozumeniu. Keď majster hovorí, že nie je nad čím meditovať, tak samozrejme má na mysli túto techniku, kde človek len pozoruje a toto pozorovanie rozširuje.

Majster Samael povedal, že dokiaľ budeme vidieť rozdiel medzi myslením a mysliteľom, nemôžeme zažiť pravdu. My si myslíme: "tu som ja, a tu prichádzajú myšlienky." Tento náhľad je zlý. Toto je pre intelekt veľmi ťažké pochopiť. Intelekt to nikdy nepochopí. Nesnažte sa to pochopiť intelektuálne. Praktizujte to. Pracujte s tým. Nemám síce veľa skúseností, ale budem sa vám snažiť pomôcť ako budem môcť.

Otázka: Celý život až doteraz som si myslel, že je potrebné mať toto rozdelenie, pretože som vedel, že keď pracujem na egu, tak viem, že ego trpí. No po vašej odpovedi teraz zistiť, kto v skutočnosti trpí, idem upustiť od všetkého tohto rozdelenia. Po celú dobu som však kládol dôraz na toto rozdelenie s tým, že som si myslel, že to tak má byť.

Odpoveď: Poďme tu niečo ujasniť. Samael Aun Weor opakovane vo svojich dielach poukazuje, na fakt, že keď pokiaľ sme tu, pozemsky, fyzicky, a hlavne keď sa jedná o začiatočníkov ako sme my, tak je naozaj potreba pochopiť tieto rozdiely. Jedna vec je Bytie a druhá vec je ego. Toto si musíme uvedomiť. To je dôvod, prečo študujeme toto učenie. Musíme pochopiť, že "ja" nie som Bytie. "Ja" nemám Bytie. "Ja" som tu s egom: pýchou, sexuálnou žiadostivosťou, závisťou, a všetkými tými vecami, ale toto nie je Bytie. Je zrejmé, že tu robíme rozdelenie. Toto je naozaj veľmi dôležité, aby sme tomu rozumeli. Problém nastáva, keď tento pocit rozdelenia sa stáva našim uhlom pohľadu. To je dôvod, prečo majster mnohokrát povedal, "Nikdy by sme sa nemali rozdeľovať na horšie ja a nadradené ja." Pamätáte si to? Po celý čas o tom hovorí. Kto sú tieto dve ja? Tu som, to horšie ja, a tu je to nadradené ja, moje Bytie. Je to tak? Niektoré skupiny tvrdia, že nadriadené ja, je moje pravé ja, moje Bytie, ktoré je mojim skutočným ja, a že horšie ja je to, ktorého sa snažím zbaviť. Intelektuálne to znie dobre. Problém je v tom, že ego tohto využíva a používa to ako nástroj na udržanie vedomia v spánku. To je forma duality, ktorá je lož; nie je to pravda. To je dôvod, prečo je to tak ťažké opísať slovami a vysvetliť to, pretože to nie je intelektuálne. To, čo sa tu snažíme popísať je niečo, čo musíme zažiť. Na najvyššej úrovni výučby, neexistuje žiadny rozdiel medzi mnou a mojím Bytím. Z tohto hľadiska neexistuje žiadny rozdiel medzi mysliteľom a myslením, no my nemáme toto hľadisko. Na začiatku pracujeme s tým, že sa snažíme pochopiť, že: "Ja nie som ego, moje Bytie nie je ego, čo mám teda robiť? Musím na to prísť." Pri meditácii sa snažíte splynúť s pravdou. Je to tak? Chcete pochopiť pravdu, zažiť pravdu, a z tohto hľadiska tam skutočne nie je žiadny rozdiel. Ťažko tomu rozumieť, čo? Je to ťažké pochopiť. To je dôvod, prečo znovu a znovu kladiem dôraz, aby sme trénovali, trénovali a ešte raz trénovali. Čím viac budeme tráviť čas meditáciami, tým nám tieto veci budú jasnejšie. Iba skrze hodne trénovania nám bude všetko naozaj úplne jasné. Už to viac nebude nejasné, mätúce a rozporuplné. Učenie bude veľmi jasné, ale intelektom toho nedosiahneme. To je niečo, čo musíme pochopiť vedomím.

Toto je piata časť kurzu s názvom Palivo pre duchovný zážitok

preložené z anglického originálu: Concentration
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian